Slovania
[more...]
Slovania
Slovania pôvodne sídlili medzi riekami Odra, Visla a Dneper. V priebehu 4. storočia začali jednotlivé kmene obsadzovať susedné územia a postupne prenikali stále ďalej do západnej a južnej Európy. Slovanov delíme do troch základných skupín.
- Západní Slovania: Lužickí Srbi, Česi, Poliaci a Slováci.
- Južní Slovania: Chorváti, Srbi, Slovinci, Černohorci a Bulhari.
- Východní Slovania: Ukrajinci, Bielorusi a Rusi.
Pôvodné slovanské kmene, ktoré obsadili veľkú časť strednej, južnej a východnej Európy nevytvorili spoločný štát. Žili v kmeňovom zriadení a až neskôr vznikli prvé kmeňové zväzy, z ktorých sa vyvinuli štáty.
Bulharská ríša.
Koncom 7. storočia dochádza na Balkánskom polostrove k spojeniu miestnych Slovanov a kočovných turkotatárskych Bulharov. Vznikol spoločný štát, ktorý sa stal významnou silou na Balkáne. Bulharský chán Krum /803-814/ porazil Avarov a zabral veľkú časť ich územia. Jeho potomkovia Omurtag /814-831/ a Persian /836 – 852/ ríšu rozšírili. Chán Boris /852 – 889/ prijal kresťanstvo a dal sa pokrstiť na Michala. Za Simeona /893 – 927/ sa podarilo Bulharom ovládnuť takmer celý Balkán a sám Simeon sa vyhlásil za cára Bulharov. Vzrastajúca moc Bulharov sa nepáčila Byzantíncom, ktorí začali po smrti Simeona krajinu napádať. V roku 1018 sa podarilo byzantskému cisárovi Basileovi II. Bulharobijcovi Bulharov poraziť a ich územie pripojil k svojej ríši.
Novgorodské kniežatstvo.
Bolo založené skupinkou Variagov, ktorí sa v roku 830 zmocnili Novgorodu. Na ich čele stál Rurik. Novgorodské knieža Oleg v roku 882 ovládol Kyje a preniesol tam aj ťažisko svojej moci a vytvoril Kyjevskú Rus.
Kyjevská Rus.
Skupiny Normanov /Variagov/ prenikali po ruských riekach až k Čiernemu moru. Jedna skupina obsadila okolo roku 850 významné obchodné stredisko Kyjev. Normani vytvorili vlastné kniežatstvo, ku ktorému postupne pripojili okolité slovanské kmene. Variagovia postupne splynuli so Slovanmi, ale Kyjevská Rus existovala ďalej. Knieža Vladimír prijal v roku 988 kresťanstvo z Byzanskej ríše. Knieža Jaroslav Múdry /1019 – 1054/ tiež podporoval kresťanov, rozšíril územia a vďaka dobrej sobášnej politike získal podporu mnohých európskych krajín. Vydal zbierku obyčajového práva /Ruská pravda/. V priebehu 12. storočia však ústredná moc panovníkov neustále slabla. V roku 1240 nakoniec štát zanikol v dôsledku mongolských nájazdov.
Moskovské veľkokniežatstvo.
Rusko bolo zaostalejšou časťou Európy, a to vďaka nadvláde mongolských kmeňov. Moskovské knieža Ivan I. Kalita /1325 – 1340/ získal pod kontrolu veľkokniežací stolec a právo vyberať dane pre Mongolov. V priebehu 14. storočia začali Moskovčania bojovať za svoju samostatnosť a nakoniec v bitke na Kulikovom poli /1380/ pod vedením Dimetrija Donského Mongolov porazili. Ivan III. /1462 – 1505/ nakoniec dokončil zjednotenie najvýznamnejších kniežatstiev a odmietol platiť Zlatej horde /štát Mongolov/ dane. Ivan IV. Hrozný /1533 – 1548/ sa dal korunovať za cára /cisára/, viedol úspešnú politiku doma aj v zahraničí. Vďaka nemu sa stáva Rusko silným a centralizovaným štátom.
Poľsko
V priebehu 9. storočia sa začali zjednocovať poľské kmene /Vislania, Pomorania, Slezania, Kujavania, Mazovania a Vislania/ pod vedením Poľanov. Prvým poľským panovníkom bol knieža Mešek I. /962 – 992/ z rodu Piastovcov. Boleslav Chrabrý /992 – 1025/ mal dobrú vnútornú politiku /štátna správa, štátne úrady a podobne/. Viedol veľmi výbojnú politiku a ovládol územie Slovenska, časť Čiech a Kyjevskú Rus. Nakoniec po podpise Budišínskeho mieru sa vzdal územia Čiech a Slovenska /severné Uhorsko/. Nakoniec sa však Boleslavovi podarilo získať kráľovskú korunu /asi okolo roku 1024/25/ a ustanovil za svoje sídelné mesto Krakov. Po jeho smrti však došlo v Poľsku k vážnym nepokojom a k strate časti územia /napríklad Sliezsko v prospech Čiech/. Nakoniec sa však Kazimírovi Veľkému podarilo Poľsko opäť zjednotiť a vytvoriť silný a centralizovaný štát.
Slovensko v praveku.
Stredný paleolit /250 000 – 40 000/ výliatok lebkovňe neandertálca v Gánovciach a kosti
neandertálca zo Šale. Používanie jednoduchých nástrojov
/pästný klin a podobne/, viera v posmrtný život.
Mladý paleolit /40 000 – 8200/ vyskytuje sa už homo sapiens sapiens, prisvojovacie
hospodárstvo, prvé umelecké pamiatky /Moravianska venuša/
Mezolit /8200 – 6000/5000/ koniec doby ľadovej, nové nástroje a zbrane.
Neolit /6000/5000 – 3200/ začína obdobie prisvojovacieho hospodárstva, keramika, trvalé
osídlenie, monogamné rodiny, matriarchálna spoločnosť.
Eneolit /3200 – 1900/ nové nástroje, vyššia produkcia, patriarchálna rodina,
Staršia doba bronzová /1900 – 1500/ využívajú sa ťažné zvieratá, deľba práce, vznik skupín
bojovníkov, veľké sídliská.
Stredná doba bronzová /1500 – 1250/ mohylová kultúra /pochovávanie do mohýl/
Mladšia a neskorá doba bronzová /1250 – 700/ vznik hradísk, lužická kultúra, chov zvierat,
odlievanie nástrojov, diferencovaná spoločnosť.
Staršia doba železná /halštatská/ /700 – 400/ používanie železa, lužická kultúra, sociálna
diferenciácia, centrálne osady.
Mladšia doba železná /laténska/ /400 – 0/ na našom území Kelti, opevnené oppidá, razenie
mincí /Biateci, Nonusi... / príchod Germánov, a na
východe Slovenska Dákov.
Slovensko v dobe rímskej.
Po zániku Marobudovho kráľovstva v Čecách vzniká na Slovensku Vanniovo kráľovstvo závislé na Rimanoch. Rimania na území dnešného Maďarska vytvorili provinciu Panóniu, ktorej severnú hranicu tvorila rieka Dunaj. V priebehu Markomanských vojen /168 – 180/ prenikli Rimania pod vedením cisára Marca Aurelia aj na naše územie. V roku 855 vytesali Rimania pod vedením Valeria Maximiana nápis na Trenčianskej skale /Laugaricio/. Marcus Aurelius chcel urobiť z územia Slovenska rímsku provinciu, no po jeho smrti v roku 180 sa tento plán neuskutočnil. Rimania sa dostali na naše územie ešte okolo roku 375, ale po smrti cisára Valentiniana už sem nikdy neprišli. V tomto období žili na našom území germánske kmene Kvádov.
Slovania na Slovensku.
Koncom 4. storočia prichádzajú na naše územie prvé skupiny Slovanov. Slovensko bolo osídlované postupne a z rôznych smerov. V priebehu 6. storočia prišli do Podunajskej nížiny kočovné kmene Avarov. Avari si podmanili slovanské osídlenie a podnikali nájazdy ďalej smerom na západ. Postupne došlo k symbióze medzi Slovanmi a Avarmi, čoho dôkazom sú aj hroby s kombinovanou avarsko-slovanskou výbavou. Po prvých avarských neúspechoch došlo v priebehu 7. storočia k vzburám slovanského obyvateľstva. Pod vedením franského kupca Sama povstali a Avarov nakoniec porazili. Okolo roku 623/624 vzniká Samova ríša. Samova ríša bola voľný kmeňový zväz a nevytvorila pevný centralizovaný štát. Samo sa dostal v rokoch 631/32 do vojenského konfliktu s franským kráľom Dagobertom no nakoniec sa mu ubránil v bitke o hradisko Vogastisburg. Samo potom na Frankov zaútočil za podpory ostatných slovanských kmeňov. Samova ríša existovala približne do roku 658, kedy Samo zomiera. Ríša sa rozpadla.