Samo Chalupka (1812 – 1883)

[more...]

Samo Chalupka (1812 – 1883)

– slovenský spisovateľ, predstaviteľ romantizmu, najstarší zo štúrovcov; narodil sa v Hornej Lehote pri Banskej Bystrici, jeho otec bol evanjelický farár a starší brat  Ján známy dramatik (klasicizmus);

– po gymnaziálnych štúdiách začal študovať filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu; bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej a členom tajného spolku  Vzájomnosť;

– v r. 1830 prerušil štúdiá a ako dobrovoľník odišiel bojovať za slobodu Poliakov proti cárskemu Rusku;

– počas revolúcie 1848/49 pomáhal verbovať dobrovoľníkov na Liptove a na Orave; po revolúcii bol sklamaný jej výsledkom a literárne začal znovu tvoriť až po r. 1860;

– pôsobil ako kňaz na viacerých miestach, najdlhšie po otcovej smrti v rodisku, kde aj zomrel; na náhrobnom kameni má nápis z diela Branko: ,,Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj  ľúbil som.“

Tvorba

– nie je rozsiahla, ale je ucelená; verše vyjadrujú presvedčenie, že národ musí by činný, musí sa postaviť proti krivde, násiliu, nespravodlivosti, musí bojovať za slobodu a rovnoprávnosť;

– literárne začal tvoriť na bratislavskom lýceu; najskôr písal biblickou češtinou, potom Štúrovou slovenčinou;

– písal historickú epiku /historické spevy/ s trojakou tematikou:

1. jánošíkovská tematika – najznámejšími básňami sú Kráľohoľská a Likavský väzeň; typickým znakom básní S. Chalupku je priestorová monumentalizácia – autor lokalizuje báseň okolo istého monumentu, ktorý výškovo vyniká nad okolím, napr. hrad, bralo, rieka, hoľa;   častý je u neho motív vatry ako symbolu slobody pre ľud;

2. protiturecká tematika – v nej sa autor zameriava na hrdinský boj Slovákov proti Turkom; najznámejšie sú básne Branko, Turčín Poničan (na námet tejto básne napísal  Ján Smrek libreto – text k opere Jána Cikkera – Beg Bajazid);

3. motívy z dávnej minulosti – sem patrí najlepšia hrdinská báseň v slovenskj literatúre  Mor  ho!

Mor ho! (1868)

– útvar – hrdinská epická báseň s lyrickými a reflexívnymi prvkami; epický je dej, lyrické sú skratkovité opisy kraja Slovanov a ich charakteristika, reflexívne sú krátke úvahy, napr. o slovanskej zemi; v charaktere Slovanov autor vyzdvihuje všeľudské ideály a hodnoty – slobodu, rovnosť, bratstvo; múdrosť, úctu, pracovitosť, mierumilovnosť, prajnosť; idealizuje slovanské spoločenstvo; autor sa cíti byť príslušníkom národa a často to vyjadruje privlastňovacími zámenami (zem naša, nám Slovanom,...)

– čas – 4. stor. n. l., obdobie, kedy Slovania  žili v susedstve rímskej ríše;

– miesto – dej je situovaný pod hrad nad Dunajom pri Novom Sade v Srbsku (teraz Petrovaradín);

– dej – skupina slovanských júnákov prichádza s mierovým posolstvom k rímskemu cisárovi, ktorý so svojím vojskom zastal na slovanských hraniciach s výbojnými úmyslami; poslovia Slovanov prinášajú cisárovi pozdrav a ponuku priateľstva, cisár však odmieta a vyhráža sa porobou celého národa; poslovia sa naň vrhnú s výkrikom mor ho! a zahynú v boji proti presile rímskych vojakov; cisár sa zahanbí pri pohľade na hromady svojich mŕtvych vojakov, ktorí padli v boji so statočnými slovanskými vyslancami;

– postavy – cisár (cár); slovanskí junáci, ktorí zastupujú slovanký ľud –  kolektívny hrdina; pri obraze  postáv autor využíva kontrast – cisár je pyšný, namyslený, sebavedomý; slovanskí junáci sú  mocní, smelí, hrdí, obetaví, hoci zomierajú, sú morálnymi víťazmi; majú iba dobré vlastnosti – autor ich idealizuje (základný postup v romantizme);

– kompozícia – báseň je budovaná na protiklade dvoch ideí – na jednej strane je túžba po slobode, po mieri, po rovnosti človeka s človekom, národa s národom; na druhej strane je násilie, výbojnosť, zotročovanie, nadraďovanie sa nad inými národmi;

–  myšlienky – boj za slobodu národa aj za cenu života; obeta v prospech národa;

– jazyk – ľudový;  veršový systém – sylabický, trinásťslabičný verš; báseň obsahuje veľa básnických figúr a trópov.