Romantizmus vo svetovej literatúre
[more...]
Romantizmus vo svetovej literatúre
(koniec 18. stor. – polovica 19. stor.)
Spoločensko-politická situácia
– obdobie medzi Veľkou francúzskou revolúciou (1789 – 1794) a buržoáznymi revolúciami v Európe (1848 – 1849);
– zložité, protirečivé obdobie; rozpadáva sa feudalizmus a nastupuje kapitalizmus;
– heslo francúzskej revolúcie ,,Sloboda, rovnosť, bratstvo“ dávalo človeku pocit voľnosti, no realita bola nepriaznivá, jednotlivec v novom type spoločnosti strácal istotu, prežíval spoločenskú osamelosť a zdalo sa, že protirečenia sú rozumom neriešiteľné
Filozofické východiská romantizmu:
1. iracionalizmus – filozofický smer, ktorý popiera rozumové logické poznávanie a uprednostňuje vieru a inštinkt,
2. idealizmus – filozofický smer, ktorý potláča materiálnu stránku (bytie) a zdôrazňuje duchovnú stránku (ducha, vedomie, myšlienku); tvorcom tejto filozofie bol nemecký filozof Hegel,
3. sentimentalizmus – filozofický smer, ktorý sa pri poznávaní sveta sa opiera o city, citové zážitky, hlása súcit s biednymi a utláčanými, vyzdvihuje jednoduchého človeka.
Znaky literárneho romantizmu
– romantizmus uvoľňuje kreativitu autora, jeho fantáziu a individuálny pohľad na svet;
– základným rozporom v romantizme bol rozpor medzi snom a skutočnosťou; sen znamenal spravodlivosť, slobodu, voľnosť; skutočnosťou boli utrpenie, neľudskosť, nespravodlivosť, smrť;
– romantický hrdina je v rozpore so skutočnosťou, je ovládaný silnými vášňami, túži po plnosti života a lásky, pociťuje však tragickú osamelosť a často podlieha pesimizmu; je samotár, tulák, väzeň, vyhnanec, zbojník...; na jednej strane stoja ideály človeka a na druhej strane spoločnosť, v ktorej sa ideály jedinca nemôžu uskutočniť;
– svet hodnotí podľa vlastného poznania (subjektivizmus);
– je to silný výnimočný jedinec individuálne sa búri proti nespravodlivosti, bezpráviu (individualizmus); vzdoruje osudu, moci, tyranom; často sa uzatvára do seba;
– romantická postava je schopná silného, úprimného citu (sentimentalizmus), ktorý povýši nad logiku rozumu;
– na ceste za snom často vykoná nadľudské hrdinstvo; je schopná obetovať svoj život za slobodu a šťastie iného človeka alebo národa (titanizmus);
– postava často vytuší, čo sa stane (intuícia);
– autor sa stotožňuje so svojím literárnym hrdinom (autoštylizácia);
– postavy vytvárajú kontrast s inými postavami v diele, ale sú kontrastné aj sami osebe (harmónia kontrastov) postava je navonok škaredá, no vo vnútri je krásna;
– typickým znakom romantizmu je idealizácia – zovšeobecnenie výnimočných vlastností človeka, autor vytvára tzv. ideálny charakter, hrdinov podáva ako vzory odvahy, mravnej čistoty, ktorí zápasia proti spoločenskej nespravodlivosti;
– príznačný je druhový a žánrový synkretizmus – prelínanie druhov a žánrov, napr. vzniká veršovaný román; epika sa lyrizuje opismi prírody, psychiky človeka alebo úvahami (reflexiami);
– hlavným literárnym druhom je lyrika (obľúbené boli lyricko-epické útvary), rozvíja sa aj epika (balady, poviedky, novely, romány), píše sa aj dráma.
Prehľad autorov a diel európskej literatúry
Ruská literatúra
Alexander Sergejevič Puškin
– veršovaný román Eugen Onegin,
– historická povesť Kapitánova dcéra
Anglická literatúra
George Gordon Byron
– lyricko-epická skladba Childe Haroldova púť
– báseň Chillonský väzeň
Percy Bysshe Shelley
– veršovaná dráma Odpútaný Prometeus
Nemecká literatúra
Johann Wolfgang Goethe – predstaviteľ hnutia Búrka a vzdor; prívrženci tohto hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti; postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je
v človeku prirodzené (vášeň, cit, láska, sloboda)
Utrpenie mladého Werthera – sentimentálny román s autobiografickými prvkami napísaný formou listov; témou je nenaplnená láska dvoch mladých ľudí a neschopnosť dosiahnutia individuálneho šťastia v spoločnosti, ktorá sa riadi zaužívanými konvenciami
– veršovaná dráma Faust
Friedrich Schiller – vo svojich dielach vyjadroval túžbu po národnej i osobnej slobode a boj proti
tyranii
– dráma Zbojníci, tragédia Úklady a láska, dráma Viliam Tell
Henrich Heine – najrevolučnejší nemecký básnik a prozaik
– satirická skladba Zimná rozprávka, zbierka básní Sliezski tkáči
Francúzska literatúra
Victor Hugo
– historický román Chrám Matky Božej v Paríži – romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a
obludného Quasimoda; príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia;
– romány Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri
– lyrická zbierka Kontemplácie, epická zbierka Legenda vekov
– dráma Cromwell, Ruy Blas
Poľská literatúra
Adam Mickiewicz
– báseň Óda na mladosť
– národný epos Pán Tadeáš
Maďarská literatúra
Sándor Petöfi
– epická skladba Apoštol
– veršovaná rozprávka Víťaz Janko
Česká literatúra
Josef Kajetán Tyl
– divadelná hra Fidlovačka; súčasťou hry je hymnická pieseň Kde domov můj,
– divadelná hra Strakonický dudák
Karel Hynek Mácha
– lyricko-epická skladba Máj
Karel Jaromír Erben
– básnická zbierka Kytice; obsahuje balady Vodník, Polednice
Božena Němcová – próza Babička