Románsky sloh

[more...]

Románsky sloh

Románsky sloh je umelecký sloh, ktorý sa v stredoveku /11. – 13. storočí/ rozšíril v staviteľstve a výtvarnom umení. Jeho pôsobnosť bola hlavne v západnej, južnej a strednej Európe. Na východe sa presadil skôr byzantský sloh.

Názov tohto umeleckého slohu je odvodený od slova Rím – Roma. Dôvodom bola inšpirácia stavbami už v tom čase zaniknutého rímskeho impéria. Vzhľadom na to, tento architektonický sloh vznikol v Taliansku a odtiaľ sa šíril ďalej do Európy. Najviac sa o rozšírenie zaslúžila cirkev.

Rozvoj románskej architektúry a umenia je úzko spojený s ukončením christianizácie /pokresťančovania/ Európy. Medzi najčastejšie cirkevné stavby patrili rotundy a baziliky. Obidva tieto typy stavieb vychádzali z antických vzorov.

Bazilika /kráľovské stĺporadie/ – v antickom Ríme sa táto budova používala ako trh, alebo na súdne účely. Kresťania ju začali používať ako kostol. Táto stavba má tvar obdĺžnika s vysokým stropom, ktorý môže byť rozčlenený do niekoľkých častí /lodí/ pomocou stĺporadia. Vo väčšine prípadov oproti vchodu bola umiestnená apsida. Okná boli umiestnené v hornej časti budovy kúsok pod samotnou strechou. Súčasťou stavby bývala aj veža.

Apsida /z gréckeho apsis – oblúk/ je polkruhovitý, polovičnou kupolou zaklenutý priestor alebo výklenok.

Rotunda /kruhový/ - je to typ stavby kde centrálna /hlavná/ budova má kruhovitý tvar. Rotundy sa používali už v staroveku. Rimania ich používali ako hrobky. Kresťania ich začali stavať na miestach, ktoré im pripomínali významné udalosti zo života svätých. Mnohé rotundy majú k hlavnej časti budovy pripojenú apsidu, prípadne aj vežu.

Typické znaky románskeho slohu:

1.  klasický oblúk

 2. okná sú menšie, prípadne zložené

 3. budovy sú masívne a pomerne nízke