Právna ochrana počítačových programov

[more...]

Právna ochrana počítačových programov

V súvislosti s rozmachom informačných technológií približne počiatkom osemdesiatych rokov sa objavuje množstvo dovtedy neznámych kriminálnych aktivít, ktoré boli nebezpečné jednak svojou novosťou (mnoho ľudí ani netušilo, čo všetko je pomocou počítačov možné robiť, mnohí ani nerozumeli podstate týchto kriminálnych činov ) a jednak absenciou legislatívnych opatrení (neexistovali zákony, ktoré by jednoznačne špecifikovali konkrétne druhy počítačového pirátstva ako trestné činy). Išlo najmä o:

• vnikanie do systémov a databáz podnikov a inštitúcií s cieľom získať informácie, umožňujúce nezákonné obohacovanie sa
• pozmeňovanie dát v systémoch vo vlastný prospech („čierne“ prevody finančných prostriedkov na vlastné účty, vymazanie záznamov v policajných registroch a pod.)
• krádeže dát (projekty, databázy) a software
• poškodzovanie, vymazávanie a ničenie dát a software buď priamo vniknutím do počítačovej siete určitej inštitúcie, alebo sprostredkovanie pomocou „trójskych koňov“ a vírusov

V deväťdesiatych rokoch s rozmachom počítačových sietí a globalizácie Internetu sa objavili nové formy

kriminality:

• konanie zamerané na šírenie informácií s protiprávnym obsahom (rôzne extrémistické a politické skupiny, teroristické aktivity a pod.)
• konanie zamerané na porušovanie práv tretích osôb (porušovanie autorských práv, porušovanie predpisov o ochrane osobných dát, šírenie nelegálnych kópií software

Počítačová kriminalita si kedysi vyžadovala vysoký stupeň znalostí z oblasti programovania a hardware. Naproti tomu oveľa jednoduchší prístup k ovládaniu počítačových sietí a k Internetu dáva možnosti ich zneužitia veľkému množstvu páchateľov. Navyše veľké záruky anonymity zvádzajú páchateľov k zvýšenej aktivite, a tak sa kriminalita tohto druhu rozrastá.

Je zrejmé, že počítačová kriminalita dnes predstavuje celý veľký komplex technicko-právnych problémov, kde ochrana autorských práv predstavuje iba jednu časť celej problematiky.

1. 1.   Rozdelenie software podľa spôsobu a stupňa ochrany autorských práv

KOMERČNÝ SOFTWARE – je možné legálne získať iba u autorizovaného predajcu a používať je ho možné iba pri dodržaní licenčných podmienok, uvedených v licenčnej zmluve (súčasť kúpno-predajnej zmluvy).

Predajca - distribútor zodpovedá za to, že program bude pracovať správne a zodpovedá (spoločne s výrobcom programu) za prípadné škody, spôsobené zakúpeným programom na dátach či inom legálnom software. Profesionálna úroveň a spoľahlivosť je zvyčajne na vysokej úrovni.

SHAREWARE – program, ktorý nás má nalákať na kúpu určitého software - umožňuje pracovať s programom ako by to bol ponúkaný komerčný software, ale s určitým obmedzením. Napríklad je možné ho používať bezplatne v skúšobnej dobe (tzv. trial verzia). Niekedy nie je obmedzený časovo, ale množstvom ponúkaných funkcií (tzv. demo verzie). Je chránený autorským zákonom, t. zn. nepripúšťa sa zásah do jeho zdrojového kódu. Kvalita software tejto kategórie je rôzna (od profesionálnych programov až po amatérske).

FREEWARE – je voľne šíriteľný a používateľný bez akýchkoľvek poplatkov a obmedzení  s výnimkou zásahu do

zdrojového kódu, je chránený autorským zákonom.

Komerčný softvér, freeware aj shareware – to sú rôzne typy proprietárneho softvéru (proprietary – vlastnícky, majetkový, majetkové právo),  používateľ nemôže zdrojový kód daného softvéru prezerať, nijak upravovať, ani žiadnym spôsobom tento softvér ďalej dopĺňať. Existuje však aj množstvo softvéru nazývaného Open Source, ktorý je dostupný aj so zdrojovými kódmi. Dá sa získať väčšinou zdarma – používateľ môže zdrojový kód daného softvéru prezerať, upravovať  a ďalej rozširovať, dopĺňať.

Osobitným typom softvéru z hľadiska právnej ochrany je tzv. PUBLIC DOMAIN – voľne šíriteľné programy - ale aj s prístupom k zdrojovým kódom, ktoré sa môžu upravovať a ďalej šíriť. Nie sú chránené licenciou, autorským zákonom.

1. 2.   Licenčná zmluva:

Umožní rozlíšiť legálny software od nelegálneho. Pred inštaláciou a použitím softvéru musíme vedieť, o aký typ z hľadiska právnej ochrany sa jedná. Práve licenčná zmluva to stanovuje. Jej princípom je skutočnosť, že sa kúpou programu nestávame jeho vlastníkmi, ale kupujeme iba právo software používať. Licenčná zmluva obvykle definuje počet počítačov, na koľkých je možné program s danou licenciou používať. U jednoduchej licencie to spravidla býva jeden počítač, niekedy licencia umožňuje program nahrať okrem firemného počítača aj na jeden domáci počítač pracovníka. V prípade, že je potrebné využívať program na viacerých počítačoch v rámci jednej firmy, je nutné zakúpiť multilicenciu pre daný počet počítačov. Ďalej licenčná zmluva obvykle zakazuje vytvoriť a predať kópiu programu tretej osobe, modifikovať program, použiť časť programu ako súčasť iného programu apod. Presné licenčné podmienky sa však u jednotlivých výrobcov aj konkrétnych produktov líšia a je nutné vždy si ich presne naštudovať v konkrétnej licenčnej zmluve. Aj softvér typu Open Source je chránený licenciou, najznámejšie sú dva typy licencií: GNU/GPL a BSD.

1. 3.   Výhody legálneho nadobudnutia komerčného softvéru

Okrem morálneho hľadiska, ktoré by malo byť samozrejmosťou, získame legálnym nadobudnutím komerčného SW ďalšie výhody. Výrobcovia software vytvárajú systému kvalitných služieb legálnym užívateľom – poradenstvo a podpora 24 hodín denne, manuály k programom sú už v cene programu, update – prechod  na novú verziu iba za doplatok.

Výrobcovia software ďalej vyvíjajú tlak na dopracovanie legislatívnej ochrany, podporujú programy vývoja nových HW aj SW prostriedkov ochrany proti nelegálnemu kopírovaniu a používaniu, vytvárajú záujmové združenia, zamerané na ochranu autorských práv a spolupracujúce s políciou. Známe je medzinárodné združenie na ochranu autorských práv a riešenie problémov spôsobovaných počítačovým pirátstvom

s názvom Business Software Alliance (BSA). BSA v súčasnosti vyvíja činnosť vo viac ako 70 krajinách sveta a svoju pôsobnosť progresívne rozširuje. Členmi BSA v Európe sú napr. Autodesk, Adobe, APP Group, Bentley Systems, Intergraph, Lotus Development, Microsoft, Novell, SCO, SW 602, Symantec a Thoroughbred Software.

U SHAREWARE, FREEWARE a DOMAIN PUBLIC existuje riziko nákazy vírusom, vzhľadom na neautorizovanosť zdroja. Objavili sa aj problémy spolupráce týchto typov programov s inými programami či dokonca priame kolízie medzi nimi a operačným systémom. Ochrana zákazníka pred poškodením dát či iného software týmito voľne šíriteľnými programami je veľmi problematická. Vysoké riziko napadnutia vírusom je pochopiteľne aj v prípade nelegálne získaného komerčného software, najmä, ak zdroj, odkiaľ bol program získaný, je neznámy či podozrivý.

1. 4.   Softwarové pirátstvo a jeho formy

Softvérové pirátstvo je neoprávnené zaobchádzanie s počítačovými programami, dokumentáciou a ďalšími

súčasťami počítačových programov, ktoré sú chránené autorským zákonom.

Na kopírovanie, rozširovanie a predaj počítačových programov má výhradné právo jedine autor.

Formy nelegálneho šírenia počítačových programov:

• kopírovanie inštalačných diskov pre iný účel ako zálohovanie
• falšovanie - napaľovanie programov na CD, DVD a ich vydávanie za originál
  • predaj počítačov spolu s nelegálne nahraným softwarom (počítače sa často predávajú s lacnejším, legálne predinštalovaným operačným systémom, ide o tzv. OEM verzie OS, niektorí predajcovia hardvéru nám však v snahe predať svoj tovar nainštalujú OS nelegálne a vydávajú ho za OEM verziu)
  • ponuka a nahranie nelegálneho software cez Internet

1. 5.   Zabezpečenie ochrany softvéru pred nelegálnym šírením

       I.          Technické zabezpečenie ochrany autorských práv

1. Zabezpečenie na úrovni software: Používajú sa vstupné kódy (napr. sériové číslo výrobku, uvedené v technickej dokumentácii k produktu), zabudovanie softwarového počítadla počtu kópií, ktoré znemožňujú vytvorenie, príp. použitie nelegálnych kópií, špeciálne spôsoby zápisu na distribučnom disku, ktoré znemožňujú vytvoriť kópiu z distribučného disku a pod. Tieto spôsoby ochrany sú nedostatočné. Často nebýva pre zdatného odborníka problémom rôzne technické ochrany obísť, či úplne vyradiť.
2. Niektoré drahé programové systémy sú chránené hardwarovými prostriedkami: tzv. hardwarové kľúče boli vyvinuté v polovici 80 r. a majú v zásade dva druhy vyhotovení:

Hardlock - špeciálna prídavná doska, ktorá sa umiestni do voľného slotu na základnej doske počítača, bez tejto dosky nie je možné program spustiť

Hardkey - prídavné zariadenie sa zapojuje na vonkajší výstup (port) - sériový či paralelný. Chránený program sa pýta na prítomnosť kľúča na porte v daných intervaloch, prípadne pomocou kľúča ukladá dáta na disk a číta z disku. Tieto prostriedky sú značne spoľahlivé, ale nevýhodou je ich technická náročnosť a cena.

     II.          Zabezpečenie ochrany autorstva právnou cestou

Na Slovensku je táto problematika riešená Autorským zákonom (zákon č. 383/1997 Z. z.) Je v ňom zakotvená platnosť pre všetky autorské diela vrátane počítačových programov. Ide o osobné autorské právo, čiže právo autora na ochranu svojho autorstva, autor počítačového programu má právo označiť  svoje dielo menom alebo pseudonymom, má výhradné právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a udeliť súhlas na použitie diela (jeho častí) na vytvorenie nového diela. Autor má právo na odmenu za každé použitie svojho diela - ide o majetkové práva autora.

Problematika ochrany autorských práv je riešená aj v Trestnom zákone. V § 152 Trestného zákona je uvedené: Kto s dielom, ktoré je predmetom ochrany podľa autorského práva neoprávnene nakladá spôsobom, ktorý patrí autorovi alebo inému nositeľovi týchto práv, alebo kto inak tieto práva porušuje, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným predpisom alebo prepadnutím veci.

Dátové súbory (listy, dokumenty, grafické výstupy, projekty, databázy) sú tiež produkty tvorivej činnosti, majú určitú - a často nemalú - hodnotu a vzťahujú sa na ne príslušné druhy zákonnej ochrany. Firemná dokumentácia napríklad predstavuje často predmet obchodného tajomstva. Veľmi sledovanou témou v tejto oblasti sa v posledných rokoch stala ochrana databáz, kde sú zhromaždené osobné údaje jednotlivcov, či obchodné údaje o firmách. Pred zneužitím nepovolanou osobou je nutné chrániť teda nielen software, ale aj tieto dátové súbory. Známe sú prípady zneužitia bežných dátových súborov napr. z centrálnej evidencie obyvateľstva komerčnými zásielkovými firmami, pričom tieto firmy sa môžu bez problémov zamerať na presne špecifikovanú skupinu obyvateľov.