Plagiatorstvo
[more...]
Ochrana výsledkov duševnej práce pred neoprávneným využívaním či krádežou je komplikovanejšia, ako u výsledkov manuálnej práce, keď niekto ukradne výrobok. Ak totiž niekto ukradne materiálny predmet (nôž, počítač) je zrejmé, že zabránil pôvodnému majiteľovi predmet používať a obral ho o majetok. U produktov duševnej práce (vynález, pesnička, film, počítačový program) nie je samotný pojem krádeže až tak zrejmý - autora sme zdanlivo o nič neobrali - veď sami sme si spravili na vlastné náklady kópiu a autor môže svoje vlastníctvo používať bez obmedzenia ďalej. Problém je v tom, že autor vložil do produktu množstvo vlastnej duševnej práce a ak niekto druhý chce výsledky jeho práce využívať, mal by autorovi poskytnúť primeranú odmenu. Autor má ďalej právo tiež rozhodnúť, akým spôsobom so svojim svojím produktom naloží, prípadne stanoví podmienky, za akých sa produkt môže využívať. Tieto myšlienky vlastne vytvorili morálny základ pre uzákonenie ochrany autorských práv.
Pojem autorstva a plagiátorstva (vydávanie cudzích myšlienok a produktov duševnej práce za vlastné) sa začína výraznejšie presadzovať už v stredoveku a na počiatku novoveku, najmä v súvislosti s umením. V oblasti techniky sa potreba ochrany autorských práv a rozvoj právnej ochrany vynálezcov objavuje okolo 18. a 19. storočia – v čase priemyselnej revolúcie. Množstvo objavov a technických vynálezov má za dôsledok tlak na ochranu autorstva právnou cestou. Objavuje sa patentová ochrana vynálezov, ako prvý schválil zákon na ochranu vynálezov v r. 1789 americký Kongres.
Niekoľko zaujímavostí z histórie:
V súčasnosti sa iba v USA ročne prihlasuje okolo 100 000 patentov.
T.A. Edison bol vlastníkom cca 1000 vynálezov. Vlastníkom patentu na chladničku je A. Einstein. Riaditeľ patentového ústavu vo Washingtone navrhol v r. 1832 zrušenie ústavu s odôvodnením, že "všetko už bolo vynájdené a nič nové sa už nedá objaviť".
V priebehu 19. a 20. storočia došlo k vypracovaniu obsiahlej legislatívy na ochranu autorských práv. Dnes je autorovi každého umeleckého či literárneho diela, spĺňajúceho kritériá tzv. Bernského dohovoru z roku 1886, priznaná ochrana autorských práv. Nová dimenzia problému sa objavila koncom 20. storočia s rozvojom informačných technológií a s nástupom osobných počítačov a vývojom obrovského množstva softwaru pre ne. Duševná práca dostáva "digitalizovanú" podobu, pričom tieto digitalizované produkty je možné teoreticky donekonečna reťazovo kopírovať, a aj posledná kópia má kvalitu prvej kópie, resp. originálu.
U analógových záznamov (napr. magnetofónových pások či videokaziet) sa každým kopírovaním stráca kvalita v dôsledku skreslenia signálu vplyvom šumu a rušenia. Preto tretia kópia v reťazci je zvyčajne už značne nekvalitná ( kvalita kópie nahrávky pochopiteľne závisí od úrovne použitej techniky, ale v princípe nie je možné zabrániť pri opakovanom kopírovaní poklesu kvality pod neprípustnú úroveň). U digitálneho záznamu sa kopírovaním kvalita nestráca, každá ďalšia kópia si zachováva kvalitu originálu.
Pre svoje vlastnosti preniká digitálna technika aj do oblastí mimo počítačov - napr. hudba na CD, video na DVD, digitálna televízia a pod. V súčasnosti je teda v oblasti umenia aktuálna problematika ochrany autorských práv najmä v oblasti nahrávok populárnej hudby a DVD s komerčnými filmami - tzv. pirátske nahrávky.
Aj nami vytvorené dielo sa považuje za intelektuálne vlastníctvo, ktoré je chránené autorským zákonom. Ak žiadame od iných rešpektovať naše práva, rovnako musíme my rešpektovať práva iných. Nedovolené používanie cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, poznatkov, výsledkov bádania ako aj ilustrácií, tabuliek, fotografií a pod. bez uvedenia zdroja sa nazýva plagiátorstvo. Ak sa chceme vyhnúť plagiátorstvu, všetky zdroje, z ktorých sme napríklad pri písaní referátu, seminárnej práce a pod. čerpali, musíme zverejniť. Pri použití cudzieho písomného alebo grafického materiálu väčšieho rozsahu si dokonca musíme vyžiadať povolenie. Zámena slov v originálnej práci nie je postačujúca! Nami vytvorený text v práci pri dodržaní autorských práv iných autorov by mal byť podielovo prevažujúci nad správne citovanými a uvedenými zdrojmi prác iných autorov.
Za plagiátorstvo je teda považované kopírovanie či prepísanie z www stránky, knihy, článku, skrípt alebo akýchkoľvek iných materiálov (aj elektronických!) bez uvedenia ich zdroja, bez vyznačenia použitého textu v úvodzovkách. Plagiátorstvo je skrátka vytvorenie dojmu, že ste vytvorili niečo, čo ste si v skutočnosti požičali – ukradli od niekoho iného. Za plagiátorstvo sa nepovažuje uvedenie všeobecne známych informácií a faktov, ktoré sú voľne dostupné z mnohých zdrojov (napr. J. F. Kennedy bol prezident Spojených štátov, včera v Tatrách napadlo50 cmsnehu).
Na mnohých univerzitách prijali pravidlo nulovej tolerancie voči plagiátorstvu, zvyčajne sa za závažné porušenie v tomto prípade až vylučuje autor z akademickej a vedeckej komunity. Aj stredné školy považujú plagiátorstvo za hrubé porušenie školského poriadku.
Plagiátorstvo nám bráni používať vlastnú tvorivosť, samostatnosť, logiku. Študent sa má naučiť používať svoju inteligenciu, kriticky rozmýšľať, získať vedomosti a zručnosti, diskutovať. Keď sa namiesto toho naučí plagiátorstvu, stráca schopnosť vlastného tvorivého uvažovania, vlastného písomného prejavu, štýlu, stráca pocit vytvorenia vlastného diela. Navyše plagiátorstvo berie čas, niekedy dosť času, niekedy dokonca toľko času, že by stálo za úvahu za ten čas napísať vlastný, nekradnutý text.
Plagiátorstvo je založené na nezvyčajných predpokladoch o učiteľoch: že nečítajú knihy, že si nepamätajú, čo je v nich napísané, že nikdy nechodia na internet a nesledujú webové stránky pre študentov, že nevedia používať google na hľadanie fráz, ktoré sa objavujú v kradnutých článkoch, že si nepamätajú predchádzajúce práce toho istého študenta. To sú nesprávne predpoklady.