Nemecká a Francúzka romantická lit

[more...]

Nemecká romantická literatúra

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)

Utrpenie mladého Werthera (1774)

– útvar – sentimentálny román s autobiografickými prvkami napísaný formou listov;

– téma – nenaplnená láska dvoch mladých ľudí a neschopnosť dosiahnutia individuálneho šťastia v spoločnosti, ktorá sa riadi zaužívanými konvenciami;

– kompozícia – román sa skladá z 2 častí; dejová línia je slabá, prerušovaná úvahami, opismi prírody a prostredia; jednotlivé listy sú písané od mája do decembra v r. 1771;

– postavy –  Werther, Lotta (Charlotte Buffová), Albert, Wilhelm;

– dej – odohráva sa v priebehu niekoľkých mesiacov; Werther píše svojmu priateľovi Wilhelmovi listy; Werther odchádza do Wahleimu, aby zabudol na stratu priateľky. Je očarený prírodou i ľuďmi. Sesternica ho zoznámi s Lottou. Werther sa do nej zaľúbi aj napriek tomu, že sa dozvie že Lotta je zasnúbená s Albertom. Zoznámi sa aj s Albertom. Vidí, že je to dobrý človek, ale začne na neho žiarliť. Keď to už nemôže vydržať, odchádza naspäť do mesta a začne pracovať u vyslanca ako tajomník. Poznáva prázdny a pokrytecký život šľachty plný klebiet a intríg. Nemôže však na Lottu zabudnúť, preto sa vracia späť na vidiek. Každý deň navštevuje Lottu a Alberta, ktorí sa medzitým zobrali a jeho návštevy začínajú byť okoliu a Albertovi nápadné. Albert požiada Lottu, aby Werther  obmedzil návštevy u nej. Werther naposledy navštívi Lottu na Vianoce, keď Albert nie je doma. Chce sa s ňou zblížiť, no ona odmieta. Werther si nakoniec požičia od Alberta pištoľ a zastrelí sa. Lotta a Albert psychicky trpia.

Charakteristika postáv:

Werther – autobiografická postava. Mladý, vzdelaný muž zo strednej šľachty. Veľmi citlivý, má rád prírodu a jednoduchých ľudí, neznáša prázdnotu šľachtických salónov ktoré nevyznávajú rovnosť medzi ľuďmi. Neznáša tiež chladné malomeštianstvo, ktoré je založené na kalkulovaní. Nešťastne sa zaľúbi, proti jeho láske stojí celá spoločnosť ktorá sa riadi konvenciami a vymedzuje vzťahy medzi ľuďmi. Spoločnosť ho nechápe a preto je osamelý. Umiera, aby Lotte nezavadzal v živote a aj preto, lebo zistí, že ona nemôže byť nikdy jeho. Je tu základný rozpor medzi tým, čo si Werther vysníval a skutočnosťou. Jeho smrť vyznieva ako protest proti vtedajšiemu zriadeniu.

Lotta – krásna mladá dievčina. Priateľská, súcitná. Po smrti matky žije s otcom a ôsmimi súrodencami. Je schopná vášne, no musí ju kvôli okoliu potláčať. Má v úcte Alberta, má ho aj rada a nechce ho sklamať. Je poslušnou ženou. Werther jej je veľmi blízky, no lásku mu nemôže opätovať. Po smrti Werthera veľmi trpí.

Francúzska romantická literatúra

Victor Hugo (1802 – 1885)

Chrám Matky Božej v Paríži (1831)

– útvar – historický román;

– čas –  15. storočie; francúzska spoločnosť za vlády Ľudovíta XI.;

– prostredie – stredoveký Paríž, Chrám Matky Božej (Notre Dame), námestie, ulice, Dvor divov, parížske podsvetie;

– téma – romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda; príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia;

– kompozícia – román má 2 časti, je členený na kapitoly; dejová línia je veľká a má mnohé odbočenia,  prudký dej, zvraty, neobvyklé situácie, kontrasty (tragickosť – komika); v románe vystupuje množstvo postáv z rôznych spoločenských vrstiev od najchudobnejších po najbohatšie – žobráci, mestská chudoba, cigáni, bohatší mešťania, cirkev, šľachta, kráľ;

– postavy – Esmeralda (mladé pekné dievča), Quasimodo (mrzák, zvonár v chráme), Claude Frollo (kňaz v chráme), Phoebus (kapitán lukostrelcov), Pierre Gringoire (spisovateľ), Gudula (pustovníčka), Džoli (Esmeraldina kozička);

– dej – Quasimodo sa stáva kráľom bláznov, oblečú ho do posmešného odevu a usporiadajú mu sprievod. Na tejto slávnosti púta pozornosť krásna cigánka Esmeralda pri vystúpení so svojou kozičkou. Pierre Gringoire sa túla po Paríži, hľadá námety pre svoj román a stáva sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy, ktorý pripravil kňaz Frollo. Kapitán lukostrelcov Phoebus však únoscov prekvapí a zatkne. Esmeraldu pustí a ona sa doňho zaľúbi. Pierre Gringoire zablúdi do parížskeho podsvetia na Dvor divov a hrozí mu smrť. Život mu zachráni Esmeralda tým, že povie, že si ho vezme za manžela. Quasimoda za únos Esmeraldy zatknú, mučia ho a dajú ho na pranier. Jediná Esmeralda sa nad ním zľutuje, podá mu vodu a Quasimodo sa do nej zaľúbi. Phoebus sa pochváli Frollovi, že má schôdzku s Esmeraldou. Frollo žiarli a rozhodne sa schôdzku prekaziť. Keď sa Esmeralda a Phoebus stretnú, ukrytý Frollo zaútočí na Phoeba dýkou, zraní ho a Esmeralda zamdlie. Keď sa preberie, Frollo jej oznámi, že ju žaluje z vraždy Phoeba a z čarodejníctva. Esmeraldu zavrú a spod šibenice ju zachráni Quasimodo. Unesie ju a ukryje sa s ňou v chráme. Frollo navrhne Pierrovi, aby mu pomohol dostať Esmeraldu z chrámu. Pierre Gringoire zburcuje Dvor divov aby vylúpili chrám. Esmeralda odchádza s Pierrom a so zamaskovaným mužom, lebo verí, že jej chcú pomôcť. Neskôr v zamaskovanom mužovi spoznáva Frolla, odmieta jeho návrhy lásky, a preto ju Frollo dá zavrieť do väzenia k pustovníčke Gudule. Tá v Esmeralde spozná svoju dcéru, ktorú jej dávno uniesli cigáni a vychovali ju. Chce ju chrániť, no od vysilenia umiera. Esmeraldu mučia, prizná sa aj k tomu, čo neurobila a odsúdia ju na smrť obesením. Frollo spolu s Quasimodom sa dívajú z veže chrámu na popravu a nešťastný Quasimodo počas popravy zhodí Frolla z veže. O 2 roky nájdu v hrobke kostola kostru ženy, ktorú pevne objíma kostra muža s pokrivenou chrbticou.

Charakteristika postáv:

Quasimodo – mrzák, ktorý žije v chráme a robí zvonára. Je to kontrastná postava. Pri jeho zobrazení autor použil harmóniu kontrastov. Zvonku je Quasimodo mrzký, hrbatý, hluchý, ale vo vnútri je láskavý, citlivý, úprimný. Našli ho malého pohodeného na schodoch chrámu, kňaz Frollo sa nad ním zľutoval, zobral ho a vychoval. Quasimodo je mu za to vďačný a je poslušný. Keď však vidí Frollovu nenávisť k Esmeralde a k iným ľuďom, znenávidí ho. Zaľúbi sa do Esmeraldy hoci vie, že ona ho nemiluje, ale pre neho je dôležité to, že ju môže milovať on.

Esmeralda – nekontrastná postava. Navonok pekná, vo vnútri úprimná, mravná, vášnivo sa zamiluje do Phoeba, nepristúpi na nečisté ponuky Frolla ani za cenu straty slobody a života. Má nešťastný osud, lebo ako 6-mesačnú ju cigáni ukradli pustovníčke Gudule. Uchováva si črievičku (amulet), ktorú mala pri únose a podľa nej ju pred popravou spoznáva Gudula. Esmeralda je obvinená z bosoráctva a je obesená. Je obeťou intríg Frolla.

Frollo – kňaz Chrámu Matky Božej v Paríži. Najrozporuplnejšia postava. Je nezvyčajný tým, že ako kňaz je nositeľom zlých vlastností. V mladosti bol učenlivý, ovládal niekoľko jazykov, bol odborníkom v mnohých vedách a ľudia si ho vážili. Vášeň a túžba po Esmeralde ho zmenili na morálneho netvora. Uvedomuje si to a cíti, že bude zatratený. Venuje sa alchýmii, astrológii, študuje spisy z procesov s čarodejníkmi zo stredoveku a svoju nenávisť obracia najmä proti cigáňom.

Pierre Gringoire – svojou prítomnosťou spája jednotlivé postavy a prostredia románu. Spolu s rozprávačom nás sprevádza dejom románu. Je to spisovateľ bez úspechu, bez peňazí, dobrodruh, túla sa po uliciach, pozoruje život, hľadá námety. Nie je to typická romantická postava.

Phoebus – kapitán lukostrelcov. Veľmi pekný, ale Esmeraldu nemiluje, chce ju len na pobavenie. Keď ho Frollo zraní, viac sa s Esmeraldou nestretne.

– myšlienky – túžba po slobode, láske, ľudskosti; odpor voči bezpráviu a krutosti; neobmedzená moc cirkvi; právo len na strane bohatých;

– jazyk – v autorskej reči je použitý spisovný jazyk, reč postáv je podľa spoločenského postavenia (aj prvky hovorovej reči).