Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 – 12. 1. 1856)

[more...]

Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 – 12. 1. 1856)

,,Národ je predmet môj, k tomu účelu tiecť majú všetky hodiny života... Život  

  náš dajme národu!“ 

,,My stali sme si do služby ducha, a preto musíme prejsť cestu života  tŕnistú...“

,,Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!“

– vedúca osobnosť slovenského národného hnutia 19. stor;.

– politik, publicista, jazykovedec, spisovateľ, pedagóg, filológ, historik, národný buditeľ.

Životopis

– narodil sa v Uhrovci (okres Topoľčany) v učiteľskej rodine (otec Samuel, matka Anna) ako druhé z piatich detí; základné vzdelanie získal doma;

– v r. 1827 odišiel študovať do Rábu (dnes Györ) a v r. 1929 prichádza študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy; tu sa stáva členom Spoločnosti česko-slovanskej (krúžok mládeže);

– po ukončení lýcea pracoval pol roka ako úradník na uhrovskom panstve, no vracia sa do Bratislavy a aktívne pracuje s mládežou;

– v roku 1837 vláda zakázala študentské spoločnosti a Štúr pôsobí ako zástupca profesora Juraja  Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej;

– v r. 1839 – 1840 študoval na univerzite v nemeckom meste Halle; pri návrate z Halle sa zastavil  v Prahe, kde sa zoznámil s Máriou Pospíšilovou (dcérou vydavateľa), ktorá sa do neho zaľúbila;

– po návrate do Bratislavy pôsobí na lýceu, prednáša dejiny slovanských národov a literatúru; ostro  vystupuje proti maďarizácii v cirkvi a v školách; pre túto činnosť bol označený ako nepriateľ  Uhorska a v r. 1843  zbavený prednášania na lýceu a odvolaný z Katedry; v r. 1844 odchádza  na  protest proti odvolaniu Štúra 22 študentov z Bratislavy (11  idú  do Levoče, ostatní sa pripravujú na  skúšky doma);

– v r. 1844 Štúr tajne prednáša na zakladajúcom zhromaždení Tatrína v Liptovskom Mikuláši;

– v r. 1845 začína vydávať Slovenské národné noviny a prílohu Orol tatranský;

– v r. 1846 sa zoznámil v Zemianskom Podhradí s Adelou Ostolúckou, ktorá sa mu stala vernou priateľkou a podporovateľkou;

– v r. 1847 pôsobil Štúr ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen, kde vystupoval za zrušenie poddanstva a vzdelanie v materinskej reči;

– v r. 1848 sa aktívne zapojil do revolúcie v Uhorsku a niekoľkokrát sa stretol so srbským  panovníkom Michalom Obrenovičom, ktorý finančne podporoval slovenské národné hnutie;

– po neúspechu Slovákov v revolúcii sklamaný Štúr žil nejaký čas v Uhrovci a neskôr v Modre a venoval sa literárnej činnosti;

– v r. 1851 zomiera Štúrovi brat Karol a otec, v roku 1853 zomiera jeho matka a Adela Ostrolúcka a v r. 1856 na následky zranenia zomiera aj Štúr.

Štúr ako politik

– bol poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme; vo svojich rečiach žiadal zrušenie  poddanstva, zdanenie šľachty, rozšírenie národného školstva, zveľadenie obchodu a priemyslu;

príčinu biedy  ľudu videl vo feudálnom zriadení; známa je jeho pamätná reč na Uhorskom sneme

21. 12. 1847;

– v r. 1848 spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom sformoval dokument Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Mikuláši; bol to prvý politický program Slovákov; žiadali v ňom okrem  iného zavedenie slovenčiny do úradov a škôl a samosprávu Slovenska v rámci Uhorska; uhorská  vláda videla v tom ohrozenie štatnej jednoty Uhorska, preto vydala na tvorcov Žiadostí zatykač;  Štúr s Hurbanom a Hodžom odchádzajú do Prahy, kde na Slovanskom zjazde prednesú návrh na federatívne zriadenie Rakúsko-Uhorska na princípe národnej samosprávy; po vypuknutí revolúcie v Prahe odchádzajú do Viedne, kde vytvárajú Slovenskú národnú radu /SNR/;

SNR organizovala  povstanie slovenských dobrovoľníkov po boku Viedne proti Uhorskej vláde; povstalci verili, že  Viedeň splní ich národné požiadavky, no po potlačení revolúcie v Uhorsku,   cisár ich požiadavky  neprijal; rakúsky minister vnútra Alexander Bach zrušil demokratické slobody a vodcov  slovenského povstania dal pod policajný dozor.

Štúr ako publicista

– v rokoch 1845 – 1848 vydával Štúr prvé politické noviny Slovákov  Slovenskje národňje novini;  vychádzali dvakrát týždenne na štyroch stranách; celkovo bolo vydaných 292 čísel; noviny mali aj literárnu prílohu Orol tatránski; príloha mala osem strán; obsahovala správy z kultúry, beletriu, básne, poviedky a populárno-náučné články; celkovo vyško 97 čísel.

Štúr ako jazykovedec

– v r. 1843 uzákonil Štúr spolu s Hurbanom a Hodžom na fare v Hlbokom spisovný jazyk na základe  stredoslovenského nárečia; na potrebu uzákonenia spisovného jazyka poukázal Štúr v diele  Nárečie sloveské alebo potreba písania v tomto nárečí/1846/; dokazoval, že za národ možno  považovať iba celok s vlastnou jazykovou, duchovnou a materiálnou samostatnosťou;

– v r. 1846 vydal Štúr dielo Náuka reči slovenskej, v ktorom opísal hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu novej spisovnej slovenčiny /gramatika slovenčiny/.

Štúr ako spisovateľ

– v r. 1838 – 1840 vydal Štúr zbierku básní Dumky večerní; publikoval v nej české básne, ktoré napísal ako študent a vyjadrujú romantický smútok z rozporu medzi snom a skutočnosťou; Štúr žiali   nielen nad sebou, ale aj nad ťažkým údelom ľudu; v básňach vidieť jeho odhodlanie bojovať za Slovákov i za cenu života; vyjadrením svojich pocitov, lásky k domovu vytvoril v romantickej literatúre prvú osobnú a reflexívnu lyriku; známou je báseň Rozžehnání /Rozlúčenie/, v ktorej vysvetľuje svoje dôvody, prečo sa nemôže naplniť jeho láska k priateľke Márii Pospíšilovej;

– v diele Spevy a piesne /1853/ sa nachádzajú epické a lyrické elegické básne; autor sa inšpiroval rodným krajom, ideálmi mladosti, ale aj stratou blízkych;

– v diele O národných piesňach a povestiach plemien slovanských /1853/, ktoré vydal po česky v Prahe vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej   prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ; odsudzoval západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus;

– v r. 1867 po smrti autora vyšlo /v ruskom preklade/ dielo napísané po nemecky Slovanstvo a svet budúcnosti; vyjadril v ňom sklamanie z výsledkov revolúcie, vieru v rozpad rakúskej ríše; mylne sa domnieval,že slovanské národy oslobodí cárske Rusko.

Nápis na pamätnej tabuli v Uhrovci na rodnom dome Ľudovíta Štúra

Z tohoto domu vyšiel

v národe slovenskom naveky požehnaný

ĽUDOVÍT ŠTÚR

Narodený 28. októbra 1815

Umrel 12. januára 1856

On zbudil zo sna národ svoj

a zoral úhor neúrodný,

ku cti priviedol jazyk rodný

a šiel za rodu spásu v boj.

On padol  –  ale zvíťazil.

On umrel  –  aby večne žil.