Jean Baptiste Molièr Lakomec (1668)

[more...]

Jean Baptiste Molièr    Lakomec (1668)

– útvar: komédia napísaná prózou (proti klasicistickému vkusu); námet je prevzatý z antiky – Plautus

Komédia o hrnci;

– prostredie: dom Harpagona; čas: dej s odohrá počas jednoho dňa; Paríž, 17. stor.

– kompozícia: 5 dejstiev; dodržiava antickú trojjednotu miesta, času, deja; autor veľmi dobre využíva slovnú, situačnú a pohybovú komiku, zámenu postáv; výrazná je psychologická kresba postáv; rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce; hra je zaplnená rezonérmi – postavičkami sluhov, ktorí vyjadrujú mienku autora a svojím  konaním posúvajú         dej dopredu; v hre sa najčastejšie vyskytujú dialógy, monológy len zriedkavo – keď Harpagon hovorí o strachu z krádeže truhličky;

– postavy:

Harpagon – bohatý mešťan, úžerník, otec Kleanta a Elizy;  Kleant – Harpagonov syn, Mariannin milý; Eliza – Harpagonova dcéra, Valérova milá;

Anzelm – bohatý mešťan, cudzinec, bývalý don Thomas   d´ Alburcy, Valérov a Mariannin otec;

Valér – Anzelmov syn, Elizin milý; Marianna – Kleantova milá, Harpagonova  vyvolená;
Frozína – dohadzovačka, sprostredkovateľka; Majster Šimon – sprostredkovateľ;
Jakub – Harpagonov kuchár a kočiš; Pani Klaudia – Harpagonova slúžka; Šidlo – Kleantov sluha;
Ovsík, Trieska – Harpagonovi lokaji; policajný komisár a jeho pisár;

– dej: Harpagon je lakomý mešťan, vdovec, obchodom a úžerníctvom nadobudol veľký majetok (Molièr v ňom stvárnil svojho otca); je posadnutý peniazmi a bohatstvom;  podriaďuje tomu všetko, vzťah k deťom, k služobníctvu i osobný citový život; Eliza sa tajne zasnúbi s Valérom, ktorý vstúpi ku Harpagonovi do služby, aby si ho získal; Harpagon však chce Elizu vydať bez vena za starnúceho boháča Anzelma; Kleant miluje chudobnú Mariannu a zháňa peniaze, aby si ju mohol vziať a pomôcť jej; Harpagon chce Kleanta oženiť za bohatú vdovu, aby synovi nemusel nič dávať; Frozina presviedča Harpagona, aby sa oženil s Mariannou, je síce chudobná, ale skromná, vzdelaná a nebude ho ako manželka veľa stáť; Mariannu zas Frozina presviedča, že Harpagon je starý, čoskoro zomrie a ona sa stane bohatou vdovou; Kleant si chce požičať peniaze na pomoc pre Mariannu, no zistí, že požičiavateľom je vlastne jeho otec; Harpagon  s Kleantom sa ešte viac pohádajú, keď Harpagon zistí, že Kleant je zaľúbený do Marianny; sluha Šidlo na Kleantov príkaz ukradne Harpagonovi truhličku s peniazmi, ktorú si zakopal v záhrade; keď Harpagon zistí, že mu zmizli všetky jeho peniaze, zrúti sa mu celý svet a je ochotný vymeniť aj Mariannu za svoje stratené peniaze;  z krádeže obvinia Valéra, ktorý sa prizná, že je zaľúbený do Elizy a požiada Harpagona o jej ruku; Harpagon ho odmietne s tým, že má pre dcéru bohatšieho pytača Anzelma; Anzelm však podľa prsteňa spoznáva vo Valérovi svojho strateného syna a v Marianne stratenú dcéru; Harpagon nakoniec súhlasí so svadbou svojich detí pod podmienkou, že mu bude vrátená truhlička s peniazmi a že obe svadby zaplatí Anzelm;  všetko sa skončí šťastne; každý dostane to, čo najviac miluje, Kleant Marianu, Eliza Valéra a Harpagon truhličku s peniazmi.

Harpagon  /arpagon/ – je to 56-ročný vdovec, bohatý, veľmi lakomý, skúpy; úžerník, požičiava peniaze za veľký úrok; okrem peňazí nevidí nič; peniaze sú jeho najlepšími priateľmi; nedopraje sebe ani deťom;  žije stále v strachu o svoje peniaze, je ich otrokom; obáva sa, že sa ľudia dozvedia o jeho bohatstve; neberie ohľad na city; upodozrieva všetkých, že ho okrádajú, služobníctvo, dokonca aj deti; deti chce bohato vydať a oženiť, nehľadí na to, po čom túžia ony; keď sa mu peniaze stratia, stráca zmysel            života a je ochotný urobiť všetko preto, aby sa našli;

Šidlo o Harpagonovi výstižne hovorí:

,,Veľkomožný pán Harpagon je zo všetkých ľudí odľud najneľudskejší, smrteľník zo všetkých smrteľníkov najbezcitnejší a najskúpejší. Niet takej služby, ktorá by vystupňovala jeho vďačnosť natoľko, aby otvoril hrsť. Nepoznám nič chladnejšie a bezcitnejšie ako jeho prejavy priateľstva a priazne. A slovo dať mu je také odporné, že keď sa chce zahroziť, nepovie ja ti dám, ale ja  ti požičiam!“
– myšlienky – autor chcel ukázať, ako peniaze deformujú prirodzené ľudské vzťahy; zobrazil lakomého človeka, ktorý sa stal otrokom peňazí a podriadil im celý svoj život.