Gotický sloh

[more...]

Gotický sloh

Za gotickú architektúru označujeme európsku architektúru vrcholného a neskorého stredoveku. Samotná gotika vznikla v polovici 12. storočia v strednom Francúzsku v oblasti Ile-de-France a odtiaľ sa postupne rozšírila do ostatných krajín západnej, južnej a strednej Európy. V niektorých oblastiach kontinentu ostal až do 16. storočia.

Názov gotika bol zavedený až po ukončení tohto slohu talianskymi humanistami. Bolo odvodené od kmeňa Gótov, ktorí boli považovaní za barbarov, a preto aj tento sloh bol podľa renesančných architektov barbarský a odporoval dobrému vkusu.

Najviac sa gotický sloh prejavil vo výstavbe obrovských katedrál, ktoré svojou monumentálnosťou predbehli všetko, čo kresťania dovtedy v Európe vybudovali. Toto obdobie sa preto nesie pod heslom: „v tieni katedrál“.

Typické znaky gotického slohu:

1. Vertikalizmus – samotná stavba,  ale aj jej jednotlivé časti majú budiť optický dojem čo najväčšieho priblíženia k bohu. Preto sú gotické stavby štíhle a vysoké.
2. Lomený oblúk – jeden z najzákladnejších znakov slohu. Prechádzal postupným vývojom od širokého až k vysokému a ostro zalomenému. Tento oblúk sa používal v oknách, portáloch a všetkých zdobených častiach stavby.
3. Vnútorný oporný systém – skladal sa z klenbových rebier zvedených do pilierov a podpier. Vďaka tomu sa váha stropu preniesla do úzkych pilierov, čo umožnilo odľahčenie stien. Steny tak stratili nosnú funkciu a mohli byť bohato zdobené oknami a samotná stavba bola výrazne vyššia ako v predchádzajúcom období.
4. Vonkajší oporný systém – používaný hlavne v prípade veľkých gotických katedrál. Jeho úlohou bolo odľahčovať steny a piliere a zachytávať tlak klenby. Skladal sa z oporných oblúkov a oporných pilierov.
5. Zdobenie – najčastejšie to boli fiály /drobné vežičky/, zdobili hlavne strechy. Chrliče /fantastické hlavy s otvorenými ústami, cez ktoré stekala voda zo strechy/. Rozety /kruhové zdobené okná/. Vitráže /gotické okná, boli vyplnené farebným sklom/.