To sa tu niekto zatúlal ? Septima » Predmety
24th Okt2012

Prvky p3

by Mrcel17

(viac...)

23rd Okt2012

Selén

by Natalka

selén

Úplne zbytočná prezentácia o seléne :)

23rd Okt2012

Vírusy

by Mrcel17

(viac...)

12th Okt2012

Prvky p4

by Mrcel17

Prvky p4 - chalkogény

(viac...)

04th Okt2012

Prvky p1 a p2

by Mrcel17

Prvky p1

(viac...)

01st Okt2012

Poznámky bunka

by Zippersk

(viac...)

Off
20th Jún2012

Pascal podmienky (doplnkové učivo)

by Zippersk

[more...]

Toto je doplnkové učivo,čiže vedieť vám ho netreba.  Zatiaľ sme o takýchto veciach ešte na informe nepočuli. Píšem to pre tých, ktorý sa ma na informe pýtajú, ako som urobil toto, a tam-to...

V pascaly máme 2 druhy podmienok. Úplné a neúplné.

Úplná podmienka:

IF (podmienka) THEN BEGIN
príkaz;


END
ELSE BEGIN
príkaz;

END;

Skrátená (častejšie používaná)

IF (podmienka) THEN BEGIN
príkaz;

END;

Pri podmienkach sa často používajú znamienka väčšie, menšie..... Tu sú príklady:

 IF (X=10)  THEN ak je x rovné číslu 10
 IF (X<10)  THEN ak je x menšie ako 10
 IF (X>10)  THEN ak je x väčšie ako 10
 IF (X<=10)  THEN ak je x menšie, alebo rovné 10
 IF (X>=10)  THEN ak je x väčšie, alebo rovné 10
 IF (X<>10)  THEN ak je x rôzne od 10

A taktiež sa používajú aj výrazy AND, OR a NOT.

IF (X=10) AND (Y=X) THEN .. ak x=10 a zároveň y=x
IF (X<Y) OR (X=Y) THEN .. ak x<y alebo x=y
IF NOT (X=Y) THEN .. ak neplatí x=y

To by bolo k teórii. Teraz by sme si mohli ukázať nejaký jednoduchý program.

program podmienky;

var a,b:integer;
begin
readln(a);
IF (a=10) THEN BEGIN
writeln('Napísal si číslo 10');
END
ELSE BEGIN
writeln('Napísal si iné číslo ako 10');
END;
end. 

Toto bola naozaj jednoduchá podmienka. Ak si zadal do premennej "a" číslo 10, tak ti program vypísal "Napísal si číslo 10", a ak nejaké iné číslo, tak program napísal "Napísal si iné číslo ako 10".

Teraz by sme mohli túto podmienku urobiť trošku zložitejšou.

program podmienky2;
var a,b:integer;
begin
readln(a);
readln(b);
IF (a>=10) and (b>=15) THEN BEGIN
writeln('Obidve čísla sú väčšie ako 15');
END
ELSE BEGIN
writeln('Jedno, alebo obe čísla sú menšie ako 15');
END;
End. 

Teraz máme program, do ktorého zadáme 2 čísla, a on nám povie, či obidve sú väčšie ako 15.
Príkaz IF má svoje výhody, ale aj nevýhody. Výhodou je že sa dajú doň ho vložiť viac premenných, ale nevýhodou je, že zaberá strašne veľa miesta. Aby sme ušetrili miesto, máme tu príkaz Case. Funguje nasledovne.

program PríkazCase;
var a:integer;
begin
readln(a);
Case a of
1:writeln('Zadal si číslo jedna');
2:writeln('Zadal si číslo 2');
2..50:writeln('Zadal si číslo od 2 do 50');
else
writeln('Zadal si väčšie číslo ako 50');
end;
end. 

Príkaz Case sa používa veľmi často. Ukážem vám ešte pár príkladov jeho využitia.
program Case2;
var a:string;
begin
readln(a);
Case a of
'a':writeln('Bola stalačená klávesa A');
'b':writeln('Bola stalačená klávesa B');
'c':writeln('Bola stalačená klávesa C');
else
writeln('Bola stlačená neznáma klávesa.');
end;
end. 

Tak tento program nám vypíše, ktorú klávesu sme stlačili. Všimnite si, že premenná "a" je v type string, do ktorej sa ukladajú textové premenné. Posledný príklad na Case, ktorý ma napadol je:

program Case3;
var a:string;
begin
readln(a);
Case a of
'a','e','i','o','u','y':writeln('Napísal si samohásku.');
'ô':writeln('Dvojhláska');
else
writeln('Spoluhláska');
end;
end. 

To je zatiaľ k podmienkam všetko. Keď ma ešte niečo napadne, tak to tu doplním. ;)

20th Jún2012

Pascal základy

by Zippersk

[more...]
Na obede mi chalani hovorili, že nechápu tak úplne pascalu.  Takže som sa rozhodol napísať menší návod, a dúfam že to z toho pochopíte.

Poznámky v programe sa v pascale píšu za dvomi lomítkamy (takto sa napíše jednoriadková poznámka), alebo do "zhužvaných" zátvoriek.

A už poďme k písaniu prvých programov. Každý program v pascale musí mať svoj začiatok (ktorý sa označuje Begin) a koniec(ktorý sa označuje End.). Pred beginom je ešte potrebné napísať našu prvú funkciu var, ktorá hovorí, aké premenné budeme v programe používať, a názov programu.

Náš prvý program by mal vyzerať takto:
program prvy;      //Toto je meno programu.
var a,b:integer;   {Týmto si zadefinujeme premenné "a" a "b", ktorým neskôr priradíme hodnoty.}
begin
end.

Slovíčko integer pri premenných nám hovorí o aký typ premenných sa jedná. Na jednotlivé účely premenných sa používajú rôzne typy premenných. Napríklad na text sa používa typ premennej string, a na veľmi veľké čísla sa používa longint.

Prvý program už máme. Je čas aby sme sa naučili prvé príkazy v pascale.

Najdôležitejšie príkazy sú writeln a readln. Príkazom writeln povieme počítaču čo má do určitého riadku napísať, a príkazom readln odovzdávame informácie počítaču.

Jednoduchý príklad týchto príkaz je:
program prvy;
var a,b:integer;
begin
writeln('Napíš nejaké číslo');  {Teraz hovoríme počítaču, aby nám na riadok vypísal tento text.}

readln(a);    //Teraz vkladáme hodnotu premennej "a".

writeln ('Práve si napísal číslo ',a);  {Teraz hovoríme počítaču, aby vypísal text a za textom hodnotu premennej "a".}
readln; { Tesne pred End. sa ešte zvikne písať príkaz readln, aby sa program nezavrel okamžite, ale až po štiknutí hodziakej klávesy.}
end.

Toto boli 2 príkazy z naozaj kopy príkazov ktoré v pascaly sú. Je zbytočné sa s nimi zdržovať. Dôležitejšie sú matematické operácie.

Sčítanie, odčítanie, násobenie sa robí pomerne ľahko.

.
program scitanieodcitanienasobenie;
var a,b:integer;
begin
writeln(20+5); {Ak by sme chceli trochu experimentovať, a dali by sme 20+5 do apostrofou, program by nám vypísal text "20+5".Takto nám program vypíše číslo 25.}

writeln(20-5);
writeln(20*2);

readln;
end.

Delenie je o niečo zložitejšie.  Poznáme dva typy delenia - bežné a celočíselné. Najprv si ukážeme bežné delenie. Pravdepodobne nám výnde desatinné číslo, takže nemôžeme použiť typ premennej integer, do ktorej sa dajú definovať iba celé čísla. Preto použijeme typ premennej real.

.
program ObycDel;
var a:real;
begin

a:= 10/7; {Takto sa v pascaly priraďuje hodnota premennej}
writeln(a);

writeln(10/7); {Je jedno, akým spôsobom 10/7 vypíšeme. Obidva tieto spôsoby sú správne a výsledky sú rovnaké.}
readln;
end.

Teraz by sme už mohli ísť na celočíselné delenie. Celočíselné delenie označuje kľúčové slovo divZvyšok pri tomto type delenia zistíme operátorom mod.
program CelocisDel;
var a:integer;
begin

a:= 10 div 3;
writeln(a);

writeln(10 mod 3);
readln;
end.

Program nám napíše toto:

3

1

V pascaly môžeme (tak ako aj v matematike) použiť viacero operátorov naraz. Napr.:

.
program ViacOperatorov;
var cislo:integer;
begin

writeln(10+2+3);
writeln(5-2*2);
cislo := 3;
writeln(2*(cislo+1) div 4);
readln;
end.

Výsledok je jasný:

15
1
2

To je zatiaľ všetko, a nabudúce sa môžeme pozrieť na podmienky ;) .

Ak niekto chce vyskúšať urobiť niečo v pascaly doma, tak tento program je zadarmo, a zdá sa mi aj celkom jednoduchý.KLIK

16th Jún2012

Janko Kráľ

by Zippersk

[more...]

Janko Kráľ (1822 – 1876)

 

najosobnejší a najrevolučnejší básnik Štúrovej školy; nazývaný ,,divný Janko“(bol tajomný,  radikálny, mnohí vrstovníci ho nechápali, zložitá osobnosť); svojou poéziou vyjadril citovú atmostéru revolučného obdobia boja Slovákov za samostatnosť;

– narodil sa v Liprovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine (otec bol mäsiar);  študoval v Kežmarku, v Levoči a v roku 1842 právo na lýceu v Bratislave, kde sa stretával  s mládežou okolo Ľ. Štúra; tu napísal aj prvé básne v slovenčine, ktoré uverejnil v druhom ročníku almanachu Nitra;

– na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z funkcie zástupcu profesora J. Palkoviča opustil Bratislavu    a reakciou na túto udalosť bola jeho báseň Duma bratislavská;

– aktívne sa zapojil do revolúcie 1848/49 – spolu s priateľom Jánom Rotaridesom chodil po  Honte (okolie Šiah) a vyzýval ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke si vydobyl svoje práva; za buričstvo bol uväznený na desať mesiacov v Šahách a v Pešti; v roku 1949 odišiel do Liprovského Mikuláša, kde organizoval dobrovoľnícky  oddiel slovenských povstalcov; vtedy napísal jednu z najkrajších básní o slobode v slovenskej literatúre Jarná  pieseň;

– po porážke revolúcie písal málo, verejne sa neangažoval a  žil so svojou rodinou vo veľkej  biede;  pracoval ako štátny úradník vo viacerých mestách, lebo ako buriča ho neustále prekladali; nakoniec ho v r.1867 prepustili zo štátnych služieb a  pracoval ako advokát;  posledné roky prežil v Zlatých Moravciach, kde aj zomrel na týfus; nezachovala sa ani jeho fotografia, ani jeho hrob.

 

Tvorba

– Janko Kráľ bol zložitou osobnosťou a podobne zložitá je aj jeho poézia; jeho dielo sa nezachovalo celé, mnohé jeho básne sa stratili alebo sa zachovali pozmenené; celé jeho súborné dielo vyšlo až v r. 1952 (zostavil ho literárny kritik Milan Pišút);

znaky tvorby: vychádza z ľudovej slovesnosti; opisuje nálady romantického samotára  a buriča; spája osobné zážitky s osudom národa; typická je autoštylizácia a subjektivizácia; hrdina je v rozpore so spoločnosťou; tvorbou sa najviac priblížil k európskemu romantizmu;

– rozdelenie tvorby: 1. osobná a vlastenecká lyrika

                                 2.  piesne a balady.

 

1. Osobná a vlastenecká lyrika

– odráža sa v nej celý život J. Kráľa, jeho vzťah  k spoločnosti a k národu; tieto básne tvoria základ slovenskej reflexívnej (úvahovej) a revolučnej lyriky; najkrajšími básňami sú: Orol vták, Orol, Duma bratislavská, Jarná pieseň, Slovo, Šahy, Krajinská pieseň;

   

– J. Kráľ napísal aj cyklus 70 básní Dráma sveta /reflexívna a filozofická lyrika/, v ktorých podáva pesimistický pohľad na minulosť a prítomnosť; zamýšľa sa nad vážnymi problémami ľudstva –  boj o moc nad svetom, vojny, zotročovanie národov, násilie, korupcia...

 

– z predrevolučného obdobia pochádzajú 3 básne s jánošíkovskou tematikou známe pod názvom Výlomky z Jánošíka (Janko, Žobrák, Zbojníkova balada); jánošíkovká tematika je spracovaná netradične a revolučne; autor nezobrazuje idealizovanú postavu zbojníka, ale zameriava sa na zobrazenie ľudového odboja proti pánom a neznesiteľnej biedy poddaných.

 

2. Piesne a balady

– čerpajú námety z ľudovej slovesnosti; zlo je vždy potrestané; autor využil ľudový jazyk, príslovia, porekadlá, prirovnania, povery, báje; najznámejšie balady sú: Kvet, Zverbovaný, Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka, Pán v tŕní, Zakliata panna vo Váhu a divnýJanko.

 

 

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (1844)

útvar – balada (epický žáner s pochmúrnym dejom, ktorý má tragický záver; dej je stručný, typická je gradácia, stupňovanie napätia; hrdinom býva človek, ktorý sa nejakým spôsobom previnil a za to ho stihne trest; v baladách vystupujú aj rôzne nadprirodzené bytosti);

– autor v tejto balade vyjadril svoje rozpory, smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a vôľu priniesť mu slobodu; balada vyzdvihovaním odvahy vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života zodpovedala rozhodnutiu štúrovcov zmeniť osud národa;

– ideovým zámerom balady aj napriek tragike a pochmúrnosti je šľachetná obeť za blížneho (titanizmus);

kompozícia:dve časti, epilóg;

 

1. časť

– v úvode tejto časti autor podáva lyrický obraz svojho vnútra – je osamelý, nepokojný, jeho vnútro je rozorvané, nešťastné; v týchto chvíľach smútku sa vracia v spomienkach na miesta, kde prežil svoje detstvo;

– tento úvod je napísaný v 1. os. sg, 13-slabičným veršom, rým je združený (aabb);

– ďalšie verše sú idylickým obrazom rodného kraja autora (Liptov, Váh), ktorý je prekrásny,  ľudia v ňom žíjú úprimní, dobrí, veselí, pomáhajú si; rodičia vychovávajú deti k úcte k národu;

– potom podáva obraz  jednej slovenskej rodiny – rodičia pracovití, žijú pokojne, no majú syna, ktorý je divný, samotár, nemá priateľov, ničoho sa nebojí, stále je smutný, útočisko hľadá v prírode a najradšej sedáva sám na brehu Váhu; rodičia sa ho snažia zmeniť, no on si nedá povedať, je neústupčivý;

– v závere prvej časti autor zobrazí sviatok Vstúpenia, ľudia sa pekne oblečú, idú do kostola, no Janko nerešpektuje zvyklosti, neoblečie sa sviatočne, celý deň sa túla, večer sa vráti domov, s nikým sa nerozpráva, za večeru nepoďakuje a odchádza z domu preč; túla sa po večernej prírode, ktorá je tmavá, nepokojná; v závere otázkami autor vystupňuje atmosféru tajomnosti, schyľuje sa k nejakej strašnej udalosti;

 

2. časť

samotný baladický príbeh, v ktorom autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže k sviatku Vstúpenia – vo Váhu sa o polnoci zjavuje panna, ktorá je zakliata a straší ľudí, všetci sa jej boja; vyslobodiť  ju môže mladík, ktorý skočí o polnoci do Váhu a šaty bude mať  prevrátené  naopak; Janko sa rozhodne vyslobodiť zakliatu pannu, aby sa jej ľudia už nebáli (malý titanský čin); skočí do vody, no zabudne si prevrátiť vrecká na kabáte, a preto sa utopí;

– táto časť je napísaná 7- a 8-slabičným veršom (štvorveršová strofa) a je tu prerývaný rým (abcb);

 

Epilóg

pastierik na úsvite prináša do dediny smutnú novinu o smrti Janka; mŕtvy Janko leží na brehu Váhu pokojný a ,,počúva tichý suchot svrčín“; je to idylický obraz – posmrtné splynutie hrdinu s prírodou; vzdor a titanstvo z obrazu hrdinu miznú; na zmiernenie tragiky autor využíva zdrobneniny; idyla víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom, objektívny svet nad subjektívnou  rozorvanosťou;

– epilóg je nápísaný 12- a 13-slabičným veršom, rým je združený (aabb);

.

Charakteristika Janka

 – typický romantický hrdina – samotár, burič, mladý človek; túži po plnosti života, ale v zápase  o uskutočnenie svojho sna hynie (rozpor sen a skutočnosť); nechce sa zmieriť s danou situáciou, popiera zaužívané  normy a zápasí s prekážkami i za cenu sebaobetovania; Janko dobrovoľne volí samotu, útočisko hľadá v prírode; je hrdý, smelý, nestojí o priateľov a lásku; ľudia ho považujú za čudáka.

 

Jazyk – štúrova slovenčina; množstvo básnických prostriedkov; z ľudovej slovesnosti autor prevzal námet, formu básne, postavy, veršový systém, symboliku.

Stránky:«123456»