Internet – charakteristika a história

[more...]

Internet – charakteristika

• Dnešný Internet by sa dal nazvať "sieťou sieti"- obrovsku infraštruktúrou, ktorá prepája do jedného celku počitačové a dátové siete komerčnych, nekomerčných, vládnych či armádnych inštitúcii, škôl, akademických organizácii, ba i jednotlivcov.
• Internet používa na komunikáciu jeden spoločný protokol (rodinu protokolov TCP/IP), prenos dát sa uskutočňuje po častiach, tzv. paketoch.
• Jednotlivé časti Internetu (podsiete) majú svojich vlastníkov, správcov, no internet ako celok nevlastní nikto, hovoríme, že ide o decentralizovanú sieť. Aj vďaka tomu je možné kedykoľvek pripájať k Internetu ďalšie počítače či siete a kedykoľvek ich odpájať

História

Vznik Internetu súvisel s historicky vypätou atmosférou studenej vojny na začiatku 60.rokov 20.storočia. V USA bola založená agentúra ARPA (Agentúra pre pokročilé výskumné projekty), ktorá sa okrem iného zaoberala zabezpečením komunikácie pri prípadnom nukleárnom útoku zo strany ZSSR. Vznikol koncept komunikačnej siete, ktorý priamo predpokladal, že sieť je nespoľahlivá, vie však túto nespoľahlivosť prekonať. Prevratné myšlienky spočívali v tom, že sieť nemala byť centrálne riadená  a mala prenášať vysielané správy rozdeľované na menšie časti, pakety. Správy by sa tak od odosielateľa k prijímateľovi neprenášali v celku a jednou cestou, ale „rozstrihané“ na útržky a cestujúce rôznymi cestami od jedného uzla k druhému, až kým neskončia v cieli. U prijímateľa by sa rozstrihaná správa znovu zlepila ako skladačka. Ak by zo siete niektoré uzly z akýchkoľvek dôvodov vypadli, pakety by si našli obchádzku. (Výsledný systém vyzeral pomerne anarchicky, je však mimoriadne účinný a pretrváva dodnes.)

Snahou teda bolo navrhnúť sieť prepájajúcich vieceré uzly, ktorá by bola schopná prežiť i bojové podmienky (zničenie niektorého uzla alebo linky nesmie znefunkčniť celú sieť). Sieť, ktorá takto vznikla, dostala názov ARPANET a v roku 1970 spájala 5 inštitúcii. Komunikačný protokol v tej dobe bol NCP-Netwotrk Control Program alebo Network Control Protocol. S postupným rozrastaním sa ARPANETu začalo byť zrejmé , že pôvodný návrh NCP je potrebné inovovať. V roku 1974 vznikol prvý návrh protokolu TCP/IP a spolu s ním sa prvýkrát objavil i nový pojem-Internet. Protokol TCP/IP a NCP sa používali súbežne až do konca roku 1982 . Počnúc 1. januárom 1983 museli povinne všetky pripojené uzly prejsť na používanie TCP/IP a NCP sa prestalo využívať.

Internet bol približne do roku 1985 sieťou, ktorá prepájala predovšetkým vedecké, výskumné a akademické orgnizácie na nekomerčnej báze. Americký Národný úrad pre vedu (National Science Foundation), ktorý formou grantov podporoval pripojenie rôznych akademických inštitúcií k internetu, však približne od uvedeného roku začal odporúčať, aby pripojené inštitúcie aktívne vyhľadávali a ponúkali spoluúčasť na konektivite komerčným spoločnostiam. Tým boli položené základy komercionalizácie Internetu.

Do roku 1990 sa na Internete využívali hlavne sužby elektonickej pošty, prenosu súborov (FTP, SMTP, UUCP), vzdialeného terminálového prístupu k dokumentom (Gopher, WAIS). Veľký boom v 90.rokoch spôsobil príchod novej služby- www, ktorá bola prvýkrát použitá v inštitúte CERN (Švajčiarsko) v roku 1989. Www stránky boli pôvodne čisto textové, bez obrázkov, v roku 1992 začali prvé grafické www prehliadače a spolu s nimi prišli i prvé stránky obsahujúce grafiku.

Spôsoby pripojenia do Internetu

Pripojenie do Internetu zabezpečuje ISP – Internet Service Provider (T-Com, Orange, T-mobile, UPC, mnoho lokálnych firiem). V súčasnosti sa používajú takéto spôsoby pripojenia:

DSL alebo xDSL (Digital Subscriber Line, doslova „digitálne účastnícke vedenie/linka/prípojka“) je skupina technológií, ktoré poskytujú digitálny prenos údajov po drôtoch miestnej telefónnej siete. Pripojenie na internet prostredníctvom DSL technológie je realizované na už existujúcej telekomunikačnej infraštruktúre, pričom na prenos dát sa využívajú odlišné frekvencie než na prenos hlasu. Prenos hlasu a prenos dát je tak možný v tom istom čase - užívateľ môže byť permanentne pripojený na internet a zároveň telefonovať podľa potreby.

Najpopulárnejšou z verzií DSL je ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line), kde je rýchlosť downloadu (t. zn. prenosu dát z Internetu smerom k užívateľovi) vyššia ako rýchlosť uploadu. Pri Symmetric Digital Subscriber Line (SDSL) sú rýchlosti downloadu a uploadu rovnaké.

Wi-Fi, skratka pre „Wireless Fidelity“, je bezdrôtová technológia prenosu dát. Je to sada štandardov pre bezdrôtové lokálne siete (WLAN), dnes sa často používa na pripojenie k Internetu. Umožňuje počítaču alebo notebooku s bezdrôtovým adaptérom (WiFi kartou) pripojenie k Internetu v blízkosti prístupového bodu (access point). Geografická oblasť pokrytá jedným alebo niekoľkými prístupovými bodmi sa nazýva hotspot.

Flash-OFDM (skratka z "Fast Low-latency Access with Seamless Handoff - Orthogonal Frequency Division Multiplexing") alebo Flarion je jeden z variantov mobilného širokopásmového internetového prístupu, u nás je poskytovaný firmou T-Mobile. Technológia OFDM je univerzálna prenosová technika, ktorá sa datuje do 60. rokov minulého storočia. Musela si však počkať na realizáciu 40 rokov, pretože v čase jej uvedenia neboli k dispozícii lacné elektronické obvody. Bezdrôtová technológia prenosu dát FLASH-OFDM pracuje na Slovensku v pásme 450 MHz, ktoré bolo predtým využívané pre technológiu NMT (prvé mobilné telefóny u nás). Na tejto frekvencii má bezdrôtový signál dobré podmienky na šírenie cez prekážky, ako sú terénne nerovnosti, budovy, steny a podobne. Technológia navyše umožňuje komunikáciu aj pri nízkej úrovni signálu, rovnomernú deľbu prenosovej rýchlosti medzi užívateľmi ako aj uplatňovanie systému priorít.

Fibernet - pripojenie k optickej sieti (priamo k zakaznikovi vedie opticky kabel), poskytovateľom je Orange, vo väčších mestách

Optický 4G internet ponúka aj T-com.

Chello – pripojenie cez rozvody káblovej televízie, UPC, vo väčších mestách

Pripojenie do Internetu je charakterizované aj prenosovou rýchlosťou udávanou v jednotkách bps (bit per second), kbps, Mbps. Cena za pripojenie závisí od jeho typu, od prenosovej rýchlosti, prípadne od objemu prenesených dát.